FAQ o loveckej lukostreľbe
Odpovede na často kladené otázky ohľadom loveckej lukostreľby.
Kedy bolo založené SBA?
V roku 2010.
Koľko loveckých lukostrelcov je v Európe?
Podľa aktuálnych odhadov je v Európe cca 20.000 loveckých lukostrelcov.
Čo je cieľom SBA?
Cieľom SBA je v prvom rade podpora lovu s lukom a šípom, osveta verejnosti zameraná na špecifiká a fakty tohto spôsobu poľovania a tiež vzdelávanie a rozširovanie vedomostí členov. Ako člen EBF (European Bowhunting Federation) udržiava kontakty s ostatnými európskymi lukostreleckými organizáciami a nadväzuje spoluprácu s organizáciami mimo Európy. Aktívne sa angažuje za legalizáciu lovu s lukom a šípom aj vo voľnej prírode.
Aké druhy lovnej zveri možno loviť s lukom a šípom?
S moderným výstrojom a so špeciálnymi loveckými hrotmi možno úspešne loviť v zásade akúkoľvek lovnú zver v súlade s poľovníckymi pravidlami. V krajinách, kde je poľovačka s lukom veľmi rozšírená (ako napríklad v USA alebo Juhoafrická republika), sa lovia rôzne druhy zveri od malej, až po veľkú päťku či losov alebo medveďov grizly.
V ktorých európskych krajinách je lovecká lukostreľba povolená?
- Alandy: Povolená pre všetky druhy lovnej zveri s výnimkou losa od roku 2006.
- Dánsko: Povolená pre všetky druhy lovnej zveri vrátane srnčej zveri od roku 2004.
- Fínsko: Povolená od roku 1993 pre nízku zver. Od roku 2001 je povolený aj lov srnčej zveri a bobra.
- Francúzsko: Povolená pre všetky druhy lovnej zveri od roku 1995.
- Maďarsko: Povolená pre všetky druhy lovnej zveri od roku 1993.
- Taliansko: Povolená pre nízku zver v 18 z 21 provincií, v niektorých regiónoch aj pre vyššiu zver.
- Lotyšsko: Povolená v zverniciach.
- Litva: Povolená pre všetky druhy lovnej zveri od roku 1992.
- Portugalsko: Povolená pre všetky druhy lovnej zveri od roku 1986.
- Španielsko: Povolená pre všetky druhy lovnej zveri od roku 1987.
- Bulharsko: Povolená pre všetky druhy lovnej zveri od roku 2009.
- Srbsko: Povolená v zverniciach.
- Slovensko: Povolená v zverniciach od roku 2009.
Väčšina krajín s možnosťou loveckej lukostreľby vyžaduje tak poľovnícky lístok, ako aj špeciálne vzdelanie z oblasti loveckej lukostreľby.
Aké predpoklady musí spĺňať poľovník pri loveckej lukostreľbe?
Káždý adept na lov lukom a šípom by mal ovládať ako aj teoretické, tak aj praktické aspekty poľovania a navyše by mal absolvovať špeciálny teoretický aj praktický výcvik na zaobchádzanie s lukom a šípom, ktorý ponúka napríklad IBEP (International Bowhunter Education Program) alebo podobné výcvikové programy.
Je poľovanie s lukom a šípom náročnejšie ako so strelnou zbraňou?
Poľovanie s lukom a šípom je pre poľovníka rozhodne väčšou výzvou. Štatistiky dokazujú, že lovecký lukostrelec musí loviť častejšie (5-10-krát častejšie), aby sa mu naskytla možnosť uloviť zver – obvyklá vzdialenosť pre výstrel lukostrelca je cca 20 metrov, v každom prípade však menej ako 30 metrov.
S akou presnosťou možno strieľať?
Priemerne vycvičený lukostrelec s dvojbodovým zameriavaním (priezor na tetive a zameriavač) strieľa na vzdialenosť 20 metrov veľmi presne. Táto presnosť je porovnateľné s presnosťou priemerného poľovníka pri streľbe guľovou zbraňou na vdialenosť cca 100 metrov. Podľa štatistík sa len zriedka strieľa na vzdialenosť väčšiu ako 25 metrov, okrem toho je lovená zver spravidla v pokoji.
Napríklad podľa dánskych štatistík bolo 85 % zveri ulovenej lukom v momente vypustenia šípu v pokoji. Tie isté štatistiky dokazujú, že v 77 % prípadov bol lukostrelec vo vzdialenosti kratšej ako 20 metrov.
Šípy sú pomalšie ako rýchlosť zvuku; môže zviera šíp počuť pred tým ako zasiahne? A zvýšilo by to riziko zlého zásahu?
Rýchlosť šípu je nižšia ako rýchlosť zvuku, reakcia zvieraťa na väčšie vzdialenosti je preto možná. Moderná výstroj na loveckú lukostreľbu je však tichšia a podstatne rýchlejšia ako pred 10 rokmi. Pri obvyklých vzdialenostiach do cca 25 metrov nie je preto tento faktor pre lov s lukom a šípom nijak zvlášť nepriaznivý.
Aký je účinok loveckého šípu v porovnaní s guľkou?
Nie sú nám známe žiadne lekárske štúdie či tvrdenia, podľa ktorých by zranenie loveckým hrotom malo byť bolestivejšie ako pri zásahu guľkou. Pri komorových zásahoch je účinok ostrého hrotu veľmi dobrý a vedie k zhasnutiu lovenej zveri rovnako rýchlo ako pri zásahu bežnou loveckou guľovou muníciou. V prípade zlého zásahu, ktorý nie je pre zviera smrteľný, je rana spôsobená loveckým hrotom čistejšia a spojená s menším rizikom infekcie ako strelná rana v spôsobená guľkou.
Použitie luku a šípu len zriedkavo umožňuje vystreliť na postrelené zviera druhýkrát, nezvyšuje to však riziko straty úlovku?
Pre želaný výsledok pri všetkých druhoch lovu je nevyhnutná precíznosť lovca a žiadny zo spôsobov lovu by nemal vyžadovať druhý výstrel. Taktiež treba pripomenúť, že vo všetkých štátoch Európy sú povolené jednoranové lovecké guľové zbrane, ktoré neumožňujú rýchly druhý výstrel.
Ako prebieha dohľadávanie – používajú sa na zabráneniu úniku zveri strelné zbrane?
Pri dohľadávaní rozhoduje o zbrani a určení kto a kedy môže na dohľadávané zviera strieľať psovod, rovnako ako pri dohľadávaní zveri, ktorá bola zle zasiahnutá strelnými zbraňami.
Čo sa týka štatistík o účinnosti pri loveckej lukostreľbe, ako a kto ich zostavuje a akú majú výpovednú hodnotu?
Pri zbieraní a hodnotení informácií vychádzame zo štúdií a štatistík zahraničných poľovníckych organizácií, nakoľko na Slovensku je lov lukom povolený iba od roku 2009, čo nám neumožňuje sledovať relevantné ukazovatele na domácej pôde.
Napríklad dánska štúdia, na ktorú sa odvolávame, bola vypracovaná počas ôsmich po sebe nasledujúcich rokov a vychádza z poznatkov o 989 kusoch srnčej zveri, ktoré ulovili skúsení poľovníci, okrem iného absolventi výcvikového programu Dánskeho spolku loveckých lukostrelcov. Každý kus zveri, ktorý z nástrelu odišiel mimo dohľad poľovníka, bol dohľadaný psovodmi pod úradným dohľadom, aby sa podložila správnosť takto získaných údajov. Maximálna teoretická miera nedohľadanej zveri sa pohybuje okolo 8 %, avšak po zohľadnení dohľadávok, ktoré nepreukázali že zver bola vôbec zasiahnutá, je percentuálna miera 4 %, a teda porovnateľná s lovom srnčej zveri za použitia guľovnice a v každom prípade výrazne nižšia ako miera nedohľadanej zveri pri spoločných polovačkých.
V jednej štúdii zo Švédska, ktorá bola vypracovaná v rokoch 1998 až 2002 vo zverniciach s danielou zverou a diviakmi, sa uvádza miera zranení ktoré neboli smrteľné 3,3 %. Sledovaní poľovníci boli vybraní na základe ich streleckých skúseností a schopností.
Štúdia z Južnej Karolíny od Mortona sa uskutočnila za účasti skúsených loveckých lukostrelcov (minimálne 8 rokov praxe) a vyplynula z nej miera ranivosti 2 %. Táto štúdia je zaujímavá tým, že na dohľadávanie boli nasadení psovodi, čo je v USA skôr neobvyklé.
Minnesotská štúdia od Wendy Kruger, et. al. vypovedá o miere zranení 13 % v priebehu viac ako 8.000 loveckých dní. Táto, v porovnaní s ostatnými skúsenosťami, vyššia miera bola spôsobená predovšetkým nedostatočným vyškolením zúčastnených lukostrelcov a/alebo nedostatkom času na svedomité dohľadanie.
Hrozí nebezpečenstvo, že šíp zostane zapichnutý v tele zveri bez dostatočnej penetrácie na poskytnutie dostatočnej ranivosti?
V takmer všetkých štandardných situáciách sa jedná o priestrel a šíp je možno nájsť kúsok za nástrelom. Výnimky môžu nastať pri zásahu hrubých kostí, avšak aj v takomto prípade poskytuje moderné vybavenie dostatočnú energiu na potrebnú hĺbku penetrácie šípu s loveckým hrotom až k životne dôležitým orgánom. Dánske štúdie dokazujú, že u srnčej zveri bol v takmer 90 % prípadov dosiahnutý úplný priestrel.
Hrozí nebezpečenstvo, že by sa luk a šíp mohli z dôvodu ich nehlučnosti stať zbraňou pytliakov?
Reakcie expertov z krajín, kde je lovecká lukostreľba povolená, potvrdzujú, že použitie luku a šípu ako zbrane pytliakov je len minimálne. V Mississippi, USA, sa len 1 % pytliackych deliktov spácha s lukom a šípom. Dôvodov je viacero: s lukom a šípom sa nedá loviť z auta. Časová náročnosť lukostreľby je pre pytliačenie nepraktická, neefektívna alebo ho jednoducho znemožňuje. Okrem toho je poľovanie v noci s lukom a šípom mimoriadne obtiažne. Luky a šípy sa taktiež dostupnosťou nelíšia od ostaných druhov zbraní, takže nie sú pre pytliakov nijak zvlášť atkaktívne.
Nie je použitie luku a šípu v rozpore s poľovníckymi zásadami??
Loveckí lukostrelci vzdávajú pri tomto pôvodnom spôsobe lovu za použitia luku a šípu veľkú úctu lovenej zveri. Vďaka streľbe na krátku vzdialenosť, ktorá obvykle neprekročí 30 metrov, má poľovná zver väčšie možnosti poľovníka zbadať alebo zavetriť a včas udskočiť. Práve takýto lov skutočne preverí zdatnosť poľovníka, a preto lovecká lukostreľba plne zodpovedá poľovníckym zásadám.
O takúto blízkosť k zveri sa však možno pokúsiť aj so strelnými zbraňami, či nie?
Áno, to je síce pravda, ale poľovanie s lukom a šípom má v sebe niečo výnimočné. Najbližšie ho možno prirovnať k sokoliarstvu. Aj tu by bolo ľahšie uloviť holuba alebo zajaca brokovnicou, ako ho loviť pomocou pernatých dravcov. Avšak tak isto ako sokoliarstvo, prináša takýto druh poľovania lovcovi viac uspokojenia zo samotného lovu.
Prečo sa nevyužíva efektívnejšia metóda lovu?
Lov s lukom a šípom je len jednou z mnohých metód poľovačky. Práve v dnešnej dobe sa uplatňujú najrozličnejšie spôsoby lovu za použitia najrozličnejších loveckých zbraní. Snaha o dosiahnutie čo najefektívnejšej metódy lovu by viedla akurát k nadmernému využívaniu obmedzených prírodných zdrojov a znižovaniu samotného zážitku spojeného s poľovaním a pobytom v prírode. Taktiež by sa v záujme „efektivity“ muselo postupne povoliť aj používanie v súčasnosti zavrhovaných technických pomôcok. Poľovanie s lukom a šípom zostane vždy okrajovým druhom lovu, podobne ako sokoliarstvo, ktorý v určitých špecifických situáciách môže pomôcť pri plnení plánu odstrelu (urbanizované oblasti, mestské a prímestské revíry). Nemožno ho vnímať ako konkurenciu poľovania so strelnými zbraňami, skôr je potrebné ho vnímať ako alternatívny spôsob poľovania, ktoré šetrnejšie využíva prírodné zdroje.
Existujú na úrovni legislatívy EÚ smernice, nariadenia alebo právne názory Komisie, resp. Európskeho súdneho dvora, týkajúce sa loveckej lukostreľby?
Na poľovanie s lukom a šípom sa nevzťahuje žiadna špeciálna právna úprava. Na poľovanie lukom sa vzťahujú rovnaké právne predpisy ako na ostatné druhy poľovania.
Európske a medzinárodné organizácie však lov lukom akceptujú ako jednu z poľovných metód. K praktizovaniu lovu s lukom a šípom sa vo svojej charte hlási napríklad organizácia FACE (Federation of Associations for Hunting and Conservation of the European Union). Taktiež Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť, ktorý ratifikovali takmer všetky členské štáty, neobsahuje zákaz loveckej lukostreľby, hoci sú v ňom uvedené viaceré zavrhované lovecké zbrane.
Prečo sa poľovníci rozhodujú pre lov s lukom a šípom?
Každá poľovníčka / každý poľovník má svoj osobný prístup k lovu. Prirovnať sa to dá k rybárčeniu, jeden chytá ryby prívlačou, druhý na dážďovky a iný vidí v umení muškárčnia takmer meditačný prístup. Dôležitým aspektom je predovšetkým výzva doslova preľstiť mimoriadne vyvinuté zmysly lovenej zveri. Veľmi často čaro loveckej lukostreľby objavujú práve skúsení poľovníci a dobrí strelci, ktorí vo svojom živote ulovili väčšie množstvo zveri a hľadajú v nej nový prístup k poľovaniu a zveri samotnej.