Poľovnícke metódy

Poľovanie lukom sa od poľovania so strelnou zbraňou líší v jednom základnom aspekte, a tým je vzdialenosť streľby. Vo väčšine prípadov sa s lukom poľuje na vzdialenosť maximálne 25 metrov. Dôvodov je hneď niekoľko.

Prvým z nich je, aby si bol poľovník úplne istý, že je schopný zásah umiestniť na komoru zveri a aby šíp zasiahol životne dôležité orgány a došlo k rýchlemu zhasnutiu zveri. Krátka vzdialenosť streľby pri poľovaní s lukom je dôležitá aj z toho dôvodu, aby zver nestihla reagovať na zvuk tetivy pri vypustení šípu. Keďže šíp letí pomalšie ako zvuk, mohla by zver pri dlhšej vzdialenosťi streľby zareagovať uskočením tak, že by zásah minul komoru alebo dokonca minul zver úplne. Preto treba štýl poľovania prispôsobiť tak, aby sme k lovenej zveri boli čo najbližšie a tá o nás nevedela. Preto je veľmi dôležité dbať na správny vietor, využívať kvalitné maskáčové oblečenie ale hlavne byť schopní využiť zvyky zveri v náš prospech.
 
Postriežka s využitím prenosného posedu (tree stand)
 
Príchod kladkového luku spôsobil v USA veľký nárast záujmu o lov lukom. Prenosné posedy (tree stands) ešte viac spopularizovali túto poľovnícku metódu, lebo ponúkli zďaleka najefektívnejší spôsob poľovania za použitia luku a šípu. Pri použití moderného kladkového luku v kombinácii s prenosným posedom sa lov lukom stal oveľa efektívnejším, čo lákalo stále viac poľovníkov. Aj v našich domácich podmienkach je poľovanie z „treestandu“ najefektívnejšou metódou pri love raticovej zveri. Základnou výhodou prenosného posedu je možnosť operatívne sa prispôsobiť situácii počas poľovania, smeru vetru, zvykom zveri a pod. Preto by mal byť takýto posed čo najľahší, jeho montáž jednoduchá, rýchla a hlavne čo najtichšia. Existujú tri základné typy prenosných posedov. Rebríkový typ (ladder stand) pozostáva z kovového rebríku a pevne pripevnenej vrchnej časti určenej na sedenie. Tento typ posedu je však neskladný a ťažký, preto nie je najlepšou voľbou pre lukostrelca. Druhým typom je šplhací prenosný posed (climber stand), na ktorého použitie je potrebné nájsť vhodný strom, rovný a bez konárov aspoň 5 metrov od zeme. Tieto požiadavky na typ stromu trochu limitujú využitie šplhacieho posedu, avšak rýchlosť a jednoduchosť jeho použitia sú atribúty ktoré by lukostrelci nemali prehliadať. Klasický prenosný posed (hang-on tree stand) pozostáva z platformy na nohy a sedadla, a ku stromu sa montuje popruhom, preto je možné ho umiestniť na ľubovoľný strom dostatočnej hrúbky. K vylezeniu na takýto tym posedu slúžia rôzne druhy stupačiek, ktoré sa takisto k stromu prichytávajú popruhom a preto poskytujú poľovníkovi značnú možnosť prispôsobiť sa zveri a umiestniť posed tak, aby bol na dostrel k priechodu zveri, rujovisku alebo miestu kde sa prirodzene kŕmi alebo zalíha. Nech sa rozhodnete pre ktorýkoľvek typ posedu, mali by ste dbať na niekoľko základných pravidiel. Je dobré posed umiestňovať až do druhej rady stromov pri otvorenom priestranstve a využívať prirodzené maskovanie, ktoré ponúkajú konáre prvej rady stromov. Toto je dôležité hlavne pri jelenej a muflónej zveri. Taktiež je dôležité si uvedomiť, že pri streľbe dole z posedu pod uhlom, je pre správne umiestnenie zásahu (použitie správneho pinu na zameriavači) smerodatná vodorovná vzdialenosť k cieľu. Preto je praktické si pred vylezením na posed pomerať dialkomerom zo zeme vzdialenosti k výrazným bodom, ako napríklad kmene stromov, kamene a podobne aby sme pri príchode zveri vedeli pohotovo reagovať. Umiestnenie posedu by podľa podmienok malo byť aspoň 5 metrov nad zemou. Čím vyššie posed umiestnime, tým je menšia pravdepodobnosť že nás zver spozoruje alebo zavetrí. Vždy však treba dbať na bezpečnosť a posed umiestňovať iba na kmeň, ktorý je v danej výške dostatočne hrubý. Na prenosný posed by sa kvôli bezpečnosti nikdy nemalo vystupovať s batohom na chrbte a lukom v ruke. Tieto by si mal poľovník nechať na zemi uviazané na lane dostatočnej dĺžky a keď je bezpečne usadený si ich vytiahnuť hore.
 
Postriežka na zemi (záštita)
 
Tam, kde prírodné podmienky neumožňujú použitie prenosného posedu potrebuje poľovník s lukom využiť iný typ ukrytia sa pred zverou. Napínanie luku je pohyb ktorý zver veľmi ľahko zaregistruje, a preto je pri postriežke na zemi potrebné využitie záštity. Na trhu je v dnešnej dobe veľký vyber záštit (blinds) od rôznych výrobcov, ktoré sa líšia spôsobom stavania, veľkosťou aj použitými materiálmi. Všetky však spĺňajú základnú požiadavku, a tou je zamaskovanie pohybov lukostrelca pred ostražitým zrakom zveri. Farba záštity by mala splývať s okolitým prostredím a vždy je vhodné použiť na domaskovanie aj materiál, ktorý sa v okolí vyskytuje, ako napríklad listy, konáriky či trávu. Záštitu nie je vhodné umiestňovať na otvorené priestranstvo, treba vždy využívať reliéf okolitého terénu a umiestniť ju do kríkov, vysokej trávy či rákosia tak, aby sme mali dobrý výhľad a boli zároveň aj krytí. Keďže sa poľovník nachádza na zemi, prispôsobenie sa smeru vetra je extrémne dôležité.  V európskych podmienkach sa záštity najčastejšie využívajú pri love srnčej zveri a morky divej.
 
Posliedka
 
Posliedka je najnáročnejším štýlom poľovania s lukom, kde sú dokonale preverené všetky znalosti a schopnosti poľovníka. Priblížiť sa nepozorovane do vzdialenosti menej ako 25 metrov k zveri, napnúť nebadane luk a správne umiestniť zásah je extrémne náročné, avšak poskytuje poľovníkovi veľké množstvo zážitkov. Ak je ešte posliedka korunovaná úspechom vo forme úlovku, radosť a zadosťučinenie je dvojnásobné. Pri posliedke s lukom je nevyhnutné použitie maskáčového oblečenia ktorého farba je čo najviac prispôsobená okolitým podmienkam. Takisto je potrebné mať zamaskovanú tvár, ale hlavne ruky, a preto je aj v lete použitie tenkých rukavíc samozrejmosťou. Umiestnenie držiaka šípov na opasku umožňuje lepšíu manévrovateľnosť s lukom hlavne v hustejšom poraste. Dialkomer umiestnený tak, aby bol ľahko prístupný (napríklad na gumičke okolo krku) je pri posliedke nevyhnutnosťou, rovnako ako kvalitný kompaktný pozorovací ďalekohľad. Na nosenie ďalekohľadu sú praktické elastické popruhy okolo ramien namiesto zavesenia na krku, ktoré ďalekohľad držia blízko tela tak, aby pri streľbe s lukom nezavadzal. Pri posliedke s lukom platí jedno zásadné pravidlo. Pohybovať sa veľmi pomaly! Ak si myslíte, že idete pomaly, tak ešte spomaľte na polovicu, neustále sledujte vietor, často sa zastavujte a pozorujte okolie ďalekohľadom. Ak zbadáte zver, snažte sa naplánovať a zapamätať si dopredu trasu akou sa plánujete priblížiť na dostrel. Pri plánovaní tejto trasy využite všetky možné výhody, ktoré vám ponúka okolitý terén, maskujte svoj pohyb za stromami a kríkmi, využívajte priehlbiny alebo vyvýšeniny ale hlavne dbajte na smer vetra. Keďže pri posliedke nie ste ani vysoko nad zemou, ani váš pohyb nemaskuje záštita, luk napínajte iba ak sa zver díva od vás, alebo keď je krytá za stromom, najviac príležitostí sa totiž stratí tak, že zver zaregistruje pohyb pri napínaní luku a odskočí práve vtedy, keď už si poľovník predstavoval, ako si bude zakladať zálomok.
 
Natláčka
 
Vo Francúzsku sú nátlačky na diviačiu zver s použitím lukov bežnou záležitosťou. Aj v našich podmienkach môžu byť pri účasti viacerých lukostrelcov úspešné. Základom je zver neštvať, ale ju len jemne „drcnúť“. Streľba s lukom na bežiacu zver je veľmi nepresná a neetická, strielať by sa malo len na zver ktorá stojí na mieste, preto je dôležité, aby bola zver len pohnutá, kráčala a často sa zastavovala. Pri tomto type natláčky stačia dvaja alebo traja honci bez psov, ktorí potichu prechádzajú miesta kde zver zalíha. Lukostrelci by mali byť nastavení na prechodoch zveri, dobre maskovaní a po vetre od blížiacej sa zveri. Bežne sa pri takomto poľovaní používajú aj prenosné posedy alebo záštity.
 
Vábenie
 
Skúseným vábičom sa neraz podarí zver privábiť na niekoľko krokov. Toto je ideálna situácia pre lukostrelca, a preto je vábenie veľmi efektívnou a napínavou metodou poľovania. Takisto ako pri iných metódach, aj tu je namieste použitie kvalitného maskovania a dbanie na smer vetra. Veľmi úspešné býva, ak vábi niekto iný ako lukostrelec, ktorý je od vábiča vzdialený 20 až 30 metrov v smere odkiaľ je predpokladaný príchod zveri. Vábenie je často jedinou možnosťou ako efektívne poľovať na srnčiu zver lukom a preto je napríklad v Maďarsku často používané s poplatkovými poľovníkmi loviacimi lukom.
Odhliadnuc od metódy poľovania ktorú poľovník zvolí, cieľom je priblížiť sa k zveri čo najbližšie. Vďaka streľbe na krátku vzdialenosť, ktorá obvykle neprekročí 30 metrov, má poľovná zver väčšie možnosti poľovníka zbadať alebo zavetriť a včas odskočiť. Človek sa pri tomto poľovaní dobrovoľne zrieka relatívne veľkej výhody streľby na väčšiu vzdialenosť, ktorú mu umožňujú moderné strelné zbrane vybavené kvalitnou optikou. Zver tak môže lepšie využiť všetky svoje zmysly. Tiež posúdenie chovnosti zveri pred ulovením je vďaka krátkej vzdialenosti pri poľovaní lukom spoľahlivejšie. Pri poľovaní s lukom sa poľovník nachádza vnútri únikovej vzdialenosti zveri, a preto by každý jeho pohyb mal byť premyslený a nenápadný. Práve takýto lov skutočne preverí zdatnosť poľovníka, a preto lovecká lukostreľba plne zodpovedá všetkým poľovníckym zásadám.
 
Bezpečnosť pri použití prenosného posedu
Na rozdiel od kazateľníc či bežných lavičiek, prenosný posed určený na lov s lukom nemá zábradlia ani steny. Práve preto umožňuje pohodlné napnutie luku a presnú streľbu, avšak o to viac je potrebné dbať na bezpečnosť. Prenosný posed by sa mal používať iba v kombinácii so systémom popruhov, ktoré väčšina dobrých výrobcov dodáva spolu s posedom. Tieto popruhy umožňujú dostatočný pohyb pri streľbe, ale v prípade pádu vás spoľahlivo zadržia a tým pádom vám umožnia venovať sa vášmu koníčku v zdraví aj naďalej.
 
Splynúť s prostredím
Hlavným cieľom použitia maskáčového oblečenia pri poľovaní je, aby rozrušilo vašu siluetu a umožnilo vám čo najlepšie splynúť s prostredím. Dôležité je prispôsobiť farbu a štýl maskáču podmienkam v ktorých budete poľovať, ale hlavne je potrebné aby mal maskáč výrazný a veľký vzor. Takýto vzor skôr rozruší kontúry a siluetu poľovníka, a umožní mu byť pre zver takmer neviditeľný. Netreba zabúdať ani na zamaskovanie tváre a rúk, lebo každý kus odhalenej kože je pre zver na krátku vzdialenosť ľahko spozorovateľný.